Gangsterská veselohra s romantickými prvkami situovaná v rodnom meste režiséra Rasťa Boroša – v Rimavskej Sobote. Už zo samotného traileru či plagátu vyplýva, že pôjde o snímok s odľahčenou tematikou. Dokáže však Čierne na bielom koni priniesť viac ako každý iný z tuctových slovenských komédii?
Postavy nasledujú pomerne jednoduché archetypy: dobrák, zaľúbenec, kráska, gambler, debil,… Pre jednoduchú žánrovku však fungujú veľmi dobre. Ich ciele a prekážky sú zreteľné. Aj napriek tomu, že je rozprávač jeden z postáv, hlavnú postavu je ťažké definovať. Sledujeme na striedačku osudy mnohých postáv, kvôli čomu je dej rozprávaný nelineárne. Divák sa v deji síce nestráca, no stáva sa, že sa k pomerne nezaujímavej scéne rozhovoru pri aute vraciame počas filmu až trikrát. Naratív tak stráca eleganciu. Príbeh sa taktiež člení na akési kapitoly začínajúce vypísanou vetou, ktorú jedna z postáv v kapitole povie. Tento prvok využíva mimo iné aj americký film War Dogs (2016). Oba filmy by sa bez neho zaobišli.
Po celý čas nám režisér a scenárista neprestane pripomínať, že sledujeme film. Využíva na to nielen rozprávača, ale aj nepredvídateľný typ strihu, ktorý nešetrí ani takými svojskými prvkami ako je freeze frame. Kvôli jeho nadmernému používaniu (niekedy až štyrikrát za sebou) však film stráca rytmus, čo spôsobuje chaos.
Čierne na bielom koni sa nachádza na veľmi špecifickom rozhraní medzi realizmom a štylistikou, keďže rozpráva nerealistický príbeh odohrávajúci sa na definovaných skutočných miestach. Tým, že je film veľmi ťažké zaradiť, je tiež náročné jeho autenticitu objektívne zhodnotiť. To ho však robí jedinečným.
Snímok však vyčnieva z davu slovenskej kinematografie aj precíznym narábaním s obscénnym obsahom. Gangsterský žáner si vyžaduje vulgarizmy, no nebolo ich o nič viac, ako ich bolo treba. Aj napriek tomu, že by nahota jedinej intímnej scéne vo filme neuškodila, zaobišla sa aj bez nej. V tomto ide film výborným príkladom.
Prekvapivo aj v takomto žánrovom filme sa nachádzajú surrealistické obrazy, ktoré divák nemá šancu pochopiť. Niekedy sú priamo v strede pozornosti (čierny kohút), inokedy sa len tak mihnú v zábere (biely kôň). Autorov zámer však mohlo byť iba zmiatnutie diváka. V takom prípade symboly splnili svoj účel. Neprehliadnuteľným je aj „hlas pokušiteľa“, ktorý sa k hlavným postavám počas filmu prihovára. Táto unikátna postava je priaznivým doplnkom pre príbeh
Čierne na bielom koni je oddychovou komédiou, z ktorého sa diváci síce nebudú váľať po zemi, no ponúkne im v kine uletený zážitok a rodinnú atmosféru. Aj napriek svojmu žánrovému ladeniu sa film nebojí experimentovať, čím ohromí aj skúseného diváka.
Celá debata | RSS tejto debaty